Stránky

utorok 23. augusta 2011

Nuda v práci

Aj takto je možné zahnať nudu na pracovisku. Skartovačka v rohu miestnosti ochotne poslúži. Stačí už len niekde v kancelárii nájsť nekonečný (traktorový) papier a pomocou fixiek dostať zo seba kreativitu. Otázne je, či sa to bude zdať zábavné aj Vášmu šéfovi...

Shredder Comic from Cojiro14 on Vimeo.

Sochy vytvorené z lepiacich pások

Svet lepiacich pások pripadá nezainteresovanému človeku určite celkom nudný. O opaku sa nás presviedča svetový líder vo výrobe lepiacich pások - firma 3M. Ako súčasť propagačnej kampane svojich lepiacich pások každoročne vyhlasuje súťaž o najlepšie sochy vyrobené priamo z ich lepiacich pások. Súťaž nesie meno Off The Roll a hlavná cena je šek v hodnote 5000$ !!!
Tých, čo sa tejto správe potešili a už začali rozmýšľať, že konečne využijú lepiace pásky uložené v skrini alebo nad ich nákupom, musíme však sklamať. Do súťaže sa môžu zatiaľ zapojiť iba kreatívni obyvatelia USA a na svoje výtvory musia použiť iba konkrétny druh lepiacej pásky.
Nevešajte však hlavu - určite podobná súťaž dorazí niekedy aj na Slovensko:) Pozrite sa teda aspoň na niektoré výtvory účastníkov súťaže.








Detaily súťaže a ďalšie fotografie si môžete pozrieť priamo na stránke súťaže www.offtherollcontest.com

Lepiace pásky a lepidlá

Lepidlo je látka, ktorá udržiava materiál spojený povrchom. Prírodné lepidlá ako včelí vosk alebo živicu využívalo ľudstvo po mnoho rokov. Napriek tomu, že lepiacu pásku patentoval v roku 1848 pán Henry Day, ozajstné výhody lepiacej technológie prišli až v 20-tom storočí s objavom syntetických materiálov.
Existuje viacero typov lepiacich pások. Lepiace pásky obsahujú lepidlo, ktoré im umožňuje nalepenie na rozličné povrchy. Tu je zoznam najčastejšie používaných lepiacich pások, z ktorých mnohé nájdete aj v kancelárii. 

Najrozšírenejšou lepiacou páskou sa sa stala lepiaca páska Scotch ku ktorej názvu sa viaže zaujímavá hostorka. Lepivé pásy z gumy a ďalších materiálov sa využívali pri striekaní a maľovaní automobilov. Ich nevýhoda bola, že po odlepení z auta odtrhávali zaschnutú farbu. Pracovníci firmy 3M, vyvinuli špeciálny lepiaci materiál, ktorý po odlepení neničil farbu. Aby bola lepiaca páska čo najlacnejšia, výrobca natrel lepiacou látkou iba okraje na 5 cm širokej páske. Táto páska sa však po nalepení  samovoľne odliepala. Maliari odkázali teda obchodníkom aby firma vyrobila pásky, ktoré budú mať natretý celý povrch a tieto „škótske” pásky nech im už nenosia. Narážali na to, že  majitelia šetria na použitom lepidle. Tento výraz sa uchytil a preniesol sa  sa aj priamo do názvu lepiacej pásky, ktorá sa s obmenami vyrába dodnes. 

Lepiaca páska Scotch – pod týmto pojmom sa všeobecne rozumie priehľadná lepiaca páska ale je to vlastne aj konkrétna značka lepiacej pásky od firmy 3M. Lepiaca páska Scotch sa sala sa prvou priehľadnou lepiacou páskou na svete. K jej výhodám a vlastne k výhodám všetkých priehľadných pások patrí ich “neviditeľnosť” pri použití na papier. Lepiaca páska Scotch nájde svoje využitie v každej kancelárii alebo domácnosti. Často sa využíva na prilepenie poznámok na papier alebo stenu, zalepenie obálok alebo balenie malých balíkov. 

Obojstranná lepiaca páska – na rozdiel od obyčajnej lepiacej pásky má obojstranná lepiaca páska obe strany lepivé. Hlavnou výhodou takejto lepiacej pásky je, že po použití ju vôbec nevidno. Často sa využíva na prilepenie papierov na stenu alebo prilepenie malých predmetov. 

Penová lepiaca páska – je väčšinou hrubšia ako ostatné typy lepiacich pások. Penová lepiaca páska je väčšinou obojstranná a jej hlavné využitie je v náročnejších podmienkach – v exteriéri, vo vlhkom prostredí alebo v prostredí s vyššou teplotou pri zavesení ťažších predmetov. Penové lepiace pásky sú často odlepiteľné bezo zvyšku a nezanechávajú stopy po lepidle. 

Pri výrobe lepiacich pások sa používajú najčastejšie lepidlá citlivé na tlak. Fungujú jednoducho – stačí zatlačiť na povrch lepiacej pásky a páska za prilepí. Takýto typ lepidla sa líši od lepiacich pások, ktorých lepildlá pracujú na vodnej báze – tie potrebujú navlhčenie aby pracovali správne.

štvrtok 28. júla 2011

Recyklovaná korková nástenka


Uvažovali ste niekedy nad tým, čo urobiť so všetkými korkovými zátkami, ktoré ste si z nejakého dôvodu odkladali? Máme pre Vás zaujímavý nápad – recyklovaná korková nástenka. 

Časová náročnosť: približne 1hodina (podľa veľkosti korkovej tabule)
Čo potrebujete: korkové zátky, tenkú preglejku ako podložku, lepidlo na drevo a háčiky na zavesenie nástenky.

Postup:
  1. Kúpte tenkú preglejku podľa toho akú veľkú chcete vyrobiť nástenku. 
  2. Na preglejku upevnite háčiky. Je to dôležitý krok, pretože upevňovanie háčikov na už hotovú nástenku ju môže poškodiť. 
  3. Položte preglejku háčikmi na podlahu a na celú plochu rozotrite lepidlo na drevo.  Potom postupne ukladajte korkové zátky.
  4. Nechajte lepidlo na nástenke dostatočne dlho zaschnúť – riaďte sa pokynmi na lepidle.
  5. Zaveste nástenku na stenu a tešte sa zo svojho výtvoru :)
   
Recyklovanú nástenku vyrobíte jednoducho, určite ju využijete a je to aj zaujímavá dekorácia.



streda 27. júla 2011

Od duba ku korkovej nástenke.

Korok sa už tradične niekoľko storočí používa ako zátka do vínových fliaš. Ako materiál na výrobu korkových násteniek a tabúľ sa využíva iba necelé storočie. Korok je kôra z duba korkového, ktorý sa vyskytuje prevažne v južných oblastiach západnej Európy – hlavne v Portugalsku a Španielsku. Na území Portugalska sa nachádza okolo 1/3 zo všetkých dubov korkových na zemi.  Portugalsko je zároveň aj výrobcom polovice svetového korku. 
História:
V 17. storočí boli používané ako zátky do vínových fliaš drevené zátky obalené v konope. Neskôr však chýrny francúzsky vinár Dom Perignone navždy zmenil  vinárenský priemysel  používaním korkových zátok.  V 19. storočí sa v Nemecku vyrábali korkové listy z hmoty tvorenej korkovým odpadom. V Amerike sa korok začal používať o niečo neskôr na výrobu korkových dlaždíc - zmiešaním asfaltu a korku . Neujali sa však kvôli neznesiteľnému zápachu.
Približne okolo roku 1891 John T Smith objavil, že teplo rozpúšťa živicu v korku a tá pomáha zlepiť korkový odpad a lepšie ho udržať napríklad v tvare dosky alebo listu. Tak sa zrodila korková dlaždica, ktorá našla využitie hlavne ako izolačný materiál. 
Súčasnosť:
Korková tabuľa tak ako ju poznáme dnes bola vynálezom Georga Brooksa z mesta Topeka.  Tento pán z Kansasu v roku 1924 prišiel s nápadom pripevniť  poznámky ku korkovej tabuli pomocou pripínačiek, ktorý si zároveň aj nechal patentovať. Podľa vtedajších zákonov trval jeho patent na korkové tabule celých 17 rokov. 

V 20. Storočí sa stal spôsob pripevnenia poznámok na nástenku veľmi obľúbeným. V tomto období vzniklo mnoho variácií korkových násteniek a tabúľ. Korok sa stal ideálnym materiálom pre ich výrobu aj vďaka svojim zvláštnym kvalitám. Skladá sa z buniek suberínu a plynov usporiadaných v tvare včelieho plastu. Suberín je gumovitý materiál, ktorého vlastnosťou je napríklad vodeodolnosť.  Zloženie korku spôsobuje, že jeho nepriepustnosť, elasticitu a odolnosť voči vysokým teplotám.  Vďaka elasticite sa korková štruktúra dokáže vrátiť do pôvodného stavu aj po extrémnom stlačení.  Je to tiež aj dôvod, prečo  je jednoduché opakovane zapichovať špendlíky do korkovej tabule. 

Korkové nástenky a tabule sú aj v dnešnej dobe stále populárne.  Vidíme ich na mnohých miestach - na školách, univerzitách, kanceláriách, divadlách, knižniciach a mnohých ďalších. Dodávajú sa s dreveným alebo hliníkovým rámom.  Môžu byť zavesené na stene alebo na stojane na ľahko dostupnom mieste. 
Nízka hmotnosť umožňuje jednoduchú inštaláciu alebo pohodlný prenos z jedného miesta na druhé.  Moderné korkové tabule majú plochu rozdelenú na 2 časti – jedna je korková, kde je možné prišpendliť správy alebo dokumenty a druhá je vyrobená z bieleho materiálu, na ktorý je možné písať popisovačmi.
Korok je veľmi obľúbený materiál u ľudí s pozitívnym prístupom k životnému prostrediu. Výroba korkovej nástenky nezahŕňa silné škodlivé chemické procesy, neprodukuje látky škodiace životnému prostrediu a ani nespotrebuje veľa elektrickej energie.

utorok 26. júla 2011

Skartovačka, ktorá skartuje čas.

Uvažovali ste niekedy nad skartovaním času?  Dizajnérka Susanna Hertrich prišla s nápadom automatickej Chrono skartovačky. Táto skartovačka nemá vypínač a každých 24 hodín automaticky zoskartuje 1 deň z kalendára, ktorý je natočený v rolke.  Skartovaný papier visí zo skartovačky a hromadí sa na zemi. Podarený nápad – bude mať rovnaký názor aj pani upratovačka upratujúca kanceláriu?

pondelok 25. júla 2011

Vtip z kancelárskeho prostredia :)

Nový zamestnanec  stojí pred skartovačkou a vyzerá zmätený.
“Potrebujete pomoc?” Pýta sa okoloidúca sekretárka.
“Áno”, odpovedá zamestnanec,” ako to funguje?”
“Jednoducho” , hovorí sekretárka. Zoberie mu z rúk hrubý zväzok dokumentov a vloží ich do skartovačky.
“Ďakujem... a odkiaľ vyjdú kópie?”